Taiko Audio OLYMPUS SERVER XDMI + OLYMPUS I/O XDMI

26.06.2025

  • ZdrojHigh Fidelity

Firmu Taiko Audio založil Emile Bloks, ktorý postavil svoj prvý reproduktor ako dvanásťročný. V roku 2008 navrhol a vyrobil svoje prvé audioprodukty. Dnes firma ponúka predovšetkým server/transport audiosúborov s názvom Olympus. Ide o jeden z najpokročilejších a najdrahších produktov tohto typu na svete.

Sovietski kozmonauti nikdy nepristáli na Mesiaci. Mali to v pláne, ale nevyšlo to. Jedinými ľuďmi, ktorí chodili po povrchu Striebornej planéty, boli Američania. Napriek tomu sa moje detstvo nieslo v znamení kultu práve kozmonautov, tých „letcov vzduchoprázdna“, v spomienkach na let prvého a doteraz jediného Poliaka vo vesmíre Mirosława Hermaszewského (misia Sojuz 30, 1978) a napokon v kulte hračiek spojených s priestorom, ktorým sa Zem rúti ako obrovská vesmírna loď.

1 obr

Poľsko bolo vtedy nedobrovoľnou súčasťou východného bloku, a preto obzor mojej predstavivosti tvoril jazyk, ktorý používali na jednej strane oficiálne „orgány“ ako rozhlas, televízia a tlač, a na druhej strane ten, ktorý som počúval doma. Ten prvý mi vštepoval, že „kozmonaut“ je „náš“ vyslanec do vesmíru a že je najdôležitejší, rozumej: jediný. Ten druhý zasa našepkával alternatívnu víziu, v ktorej majú aj Američania svojich vyslancov, ktorým hovoria „astronauti“. Potvrdzovala ju fotografia z niektorej z výprav programu Apollo, ktorú rozdával americký konzulát v Krakove a ktorú rodičia schovávali na dne skrine. A keďže bola schovaná, často som si ju prezeral.

Moja predstavivosť postavená na tomto základe sa dočkala výnimočného doplnenia v podobe hmatateľného predmetu. Keď som jedného rána otvoril oči, ukázalo sa, že otec sa vrátil z pracovného pobytu v NDR (Nemeckej demokratickej republike) a priviezol mi darček – Lunochod (rus. Луноход). Zo štyroch verzií tohto vozidla na výskum Mesiaca, postavených v ZSSR, sa tam dostali len dve. Snažím sa spomenúť si, ale neviem si vybaviť, ako vyzeral. Mal gumové pásy, takže to nebola hračka zo Sovietskeho zväzu. Zato si dokonale pamätám vzrušenie a emócie, ktoré mi vtedy takmer spálili mozog.

Vtedy sme ešte nevedeli, že sa k astronautom a kozmonautom neskôr pridajú zástupcovia ďalších národov s ambíciami dobývať vesmír. Najdôležitejšími z nich sa ukázali zástupcovia Čínskej ľudovej republiky, ktorým sa hovorí tchajkonauti. Ich vozidlo na Mesiaci tiež pristálo, a to dokonca na jeho odvrátenej strane (išlo o vozidlo Jü-tu, čín. 玉兔, teda „Nefritový zajac“). Čo mi pripomína vtip o Sovietoch a ich raketách vystreľovaných k Mesiacu. Ale to je téma na inokedy…

O to viac, že názov firmy Taiko Audio má iný pôvod. Hoci mne sa bude navždy spájať s vesmírom – odkedy som jej produkty uvidel v japonskom štvrťročníku „Stereo Sound“ –, pre zvyšok sveta bude „taiko“ znamenať skôr „bubon“ (jap. 太鼓), japonský bicí nástroj. Udával rytmus predstaveniam divadla nó, kjógen a kabuki a výrazne ovplyvnil ich vývoj. Bubon je teda ten, kto určuje rytmus, vytvára vzor, na ktorý sa dajú vrstviť ďalšie vrstvy.

Taiko Audio

Dať firme cudzojazyčný názov je úplne prirodzené. V Poľsku ide takmer bez výnimky o angličtinu: Orange, 11 Bit Studios, Arctic Paper. Pri pohľade na názvy audiofiriem v našom kultúrnom okruhu možno povedať, že ostatní to majú rovnako: Avantgarde Acoustics, Circle Labs, Gold Note či Pro-Ject. Občas sa objavia názvy odkazujúce na latinčinu, aby som spomenul Audio-Techniku a Ferrum Audio. Je to prirodzené a skúsenosťou úplne legitimované – takéto firmy čerpajú z lingua franca svojej doby.

Anglické názvy prijalo mnoho firiem z Ázie, napríklad japonských. Opačné prípady sú však mimoriadne zriedkavé. Pripomeňme v tejto súvislosti firmu Koda, ktorej logo tvoria japonské znaky, alebo firmu Kiseki, ktorej názov v japončine znamená „zázrak“. Taiko Audio teda vyniká už svojím názvom, ktorý nás posiela do vesmíru.

Firmu založil holandský IT inžinier Emile Bloks a sídli v Oldenzaale, malom, 32 000 obyvateľov čítajúcom meste na východe Holandska. V roku 2008 bol hotový jej prvý produkt. Spočiatku sa sústredila na produkty eliminujúce vibrácie a znižujúce šum v audiosystémoch. Vtedy nazbierané skúsenosti sa zišli, keď bol v roku 2015, po mnohých rokoch pokusov a omylov, hotový jej prvý súborový server (transport s pevným diskom), model SGM 2015. Stal sa platformou, na ktorej o niekoľko rokov neskôr vzniklo ešte pokročilejšie zariadenie, SGM Extreme.

Toto zariadenie ukazovalo, ako ďaleko sa dá zájsť, aby sa so súbormi začalo zaobchádzať rovnako ako s analógom. A tiež dokazovalo všetkým, pre ktorých „bit je bit“, že nemajú pravdu. Bol v ňom použitý dvojitý procesor Intel Xeon s Roonom a upraveným systémom Windows 10, prepojený s dvanástimi pamäťovými modulmi DIMM po 4 GB. Procesor bol chladený pasívnym systémom s chladiacou kvapalinou. Ďalším krokom bolo nahradenie štandardného výstupu USB vlastným riešením, ktoré sa podľa vtedajších slov výrobcu vyznačovalo veľmi nízkou latenciou a nízkou úrovňou šumu.

Celé štyri roky trvala príprava úplne nového zariadenia, ktoré vychádza z poznatkov získaných pri vývoji platformy Extreme, ale ide v ich realizácii ešte ďalej. Výsledkom tejto práce je Olympus. Je to zariadenie, ktoré môže fungovať ako súborový server, transport súborov a po inštalácii príslušnej karty D/A prevodníka aj ako kompletný prehrávač súborov. Spolu s ním bolo predstavené rozhranie Olympus I/O, ktorým možno modernizovať existujúci server Extreme alebo ešte viac zlepšiť zvuk Olympusu. A presne taký systém testujeme.

Olympus – Server & I/O

Taiko Audio cituje zakladateľa firmy:

Predstavujeme vyvrcholenie takmer 4 rokov výskumu a vývoja. Ako pravý ajťák/technický nerd s vášňou pre hudbu som bol vždy fascinovaný potenciálom využitia najmodernejších technológií na vytvorenie lepšieho zážitku z prehrávania hudby. To okrem iného viedlo pred 5 rokmi k vzniku nášho populárneho, možno až revolučného hudobného servera Extreme, ktorý sme počas celého jeho životného cyklu neustále vylepšovali a aktualizovali o nové technológie. Dnes si myslím, že môžeme smelo povedať, že tento server nemá konkurenciu ani v súboji s novými verziami serverov iných firiem, a sme odhodlaní ho v ďalších rokoch ďalej zlepšovať.

V snahe udržať Extreme čo najaktuálnejší uvádzame na trh druhý produkt s názvom Olympus I/O. Je to externý upgrade Extreme, ktorý obsahuje značnú časť technológie Olympus a umožňuje priblížiť sa úrovni Olympusu, hoci nie úplne. Olympus I/O možno dokonca pridať aj k samotnému Olympusu a jeho kvalitu ešte zvýšiť, hoci nie tak dramaticky ako pri Extreme. Berme to ako povestnú „čerešničku na torte“.

podľa: → www.WHATSBESTFORUM.com, citované 14. 1. 2025.

Funkcie. Z hľadiska funkcií je toto mohutné zariadenie s hmotnosťou 85 kilogramov (60 + 25) a rozmermi 480 × 480 × 304 mm (Olympus – 190 mm + I/O – 105 mm) jednoducho serverom audiosúborov. Teda transportom audiosúborov s interným úložiskom. V skutočnosti je to však kompletný prehrávač súborov, pretože súčasťou balenia je karta s D/A prevodníkom, hoci ide o doplnok. Keď sa však pozrieme na opis v 89-stranovom návode na obsluhu, tento jednoduchý obraz sa rozpadne na množstvo drobných črepín, ktoré treba poskladať nanovo.

Najprv základy. Olympus môže ukladať na interný disk alebo streamovať zo siete signál PCM až 32 bitov a 768 kHz a DSD až DSD512. Vnútri možno nainštalovať úložisko od 4 do 60 (!) TB. Signál privádzame do optického vstupu SFP (Small Form-factor Pluggable); v balení dostaneme aj redukciu na elektrickú ethernetovú zásuvku. Signál vyvádzame buď analógovými, alebo digitálnymi výstupmi. Firma pracuje aj na regulácii hlasitosti, ktorá umožní pripojiť zariadenie priamo ku koncovému zosilňovaču.

2 obr

Olympus je modulárne zariadenie (firma používa názvy Olympus aj Olympus Server), môže teda pracovať s rôznymi výstupnými kartami – digitálnymi aj analógovou. Dá sa tiež rozšíriť o externé zariadenie Olympus I/O, rozhranie s digitálnym výstupom. Server sa z výroby dodáva s digitálnou kartou s výstupom USB, záložnou kartou s výstupmi AES/EBU a RCA (S/PDIF) a kartou s D/A prevodníkom. Dokúpiť možno aj jedno z troch prepojení od výrobcov D/A prevodníkov: Aries Cerat (USB), MBS (optické) a LampizatOra. To posledné sa k Olympusu pripája 4-pinovým konektorom XLR. V návode k serveru sa v časti venovanej karte LampizatOra spomína variant s káblom ďalšej poľskej firmy, KBL Sound.

Spomínaný modul I/O možno vybaviť len výstupom AES/EBU alebo D/A prevodníkom. Firma považuje rozhranie USB za slabé miesto systému a odporúča používať výstup AES/EBU. Modul stojí viac ako 100 000 zlotých, je to teda naozaj drahý doplnok. A predsa… Tieto zariadenia som nepočúval oddelene. Skúsenosť však učí, že profesionáli tohto kalibru nám nechcú nič „vnútiť“. Je to „len“ výstupný modul, ktorý sa s hlavným spája dvoma káblami QSFP-DD (Quad Small Form Factor Pluggable vo verzii Double-Density), ale zároveň taký, v ktorom je doska generujúca digitálny signál napájaná samostatným zdrojom.

Technika. Zariadenie je v skutočnosti špecializovaný počítač s 24-jadrovým procesorom AMD (100,8 GHz) a pamäťou 64 GB. Procesor beží so softvérom napísaným špeciálne pre Taiko Audio a zbaveným takmer všetkých ostatných funkcií. Hovoril o tom už pred mnohými rokmi Marcin Ostapowicz z firmy JPLAY: čím viac činností nesúvisiacich s prehrávaním zvuku procesor vykonáva, tým viac generuje šumu. A šum je najväčším nepriateľom digitálu (pri analógových zariadeniach je to trochu inak).

Procesor je chladený pasívne pomocou chladiacej kvapaliny. Tá prúdi medenými rúrkami a teplo sa rozptyľuje vo veľkých chladičoch. Medi je ostatne vnútri zariadenia veľmi veľa. Mohutná skriňa je vyfrézovaná z hliníkového bloku s hmotnosťou 72 kg a meď slúži ako chladiče a tienenie v jednotlivých moduloch.

Jedným z najdôležitejších riešení Taiko Audio, ktoré má s týmto druhom skreslenia bojovať, je systém nazvaný XDMI. Ide o pomerne zložité riešenie, ktorého cieľom je maximálne skrátiť cestu dát a následne audiosignálu. Má znížiť latenciu 250 až 2000-krát oproti klasickému rozhraniu USB. XDMI funguje podobne ako USB audio. XDMI nahrádza ovládač USB, radič/kartu USB, kábel USB a prijímač USB. Ide o modulárny systém zložený zo 4 hlavných častí:

  • Softvér.
  • Základná doska, na ktorej je jadro systému.
  • Podriadené dosky, ktoré zabezpečujú rozhranie k D/A prevodníku alebo predzosilňovaču.
  • „Priehľadný“ systém prepojení QSFP, ktorý umožňuje umiestniť základnú dosku a rozširujúcu kartu do externej skrine.

Pripomeňme vysvetlenie jedného z účastníkov fóra Audiophilestyle:

Z hardvérového hľadiska je to jednoducho karta PCIe, ktorá sa pripája k procesoru; v serveri Olympus sa zapája do slotu PCIe na základnej doske. Vnútri modulu Olympus I/O sa pripája k veľmi dômyselnému, technologicky pokročilému predlžovaču PCIe. Druhý koniec tohto predlžovača sa pripája do slotu PCIe v počítači – Taiko Extreme alebo Olympus. Z hardvérového (fyzického) hľadiska si to možno predstaviť ako niečo podobné kartám PCIe od firiem JCAT, PinkFaun, SOTM atď.

Od tejto chvíle sa veci začínajú komplikovať. Karta je pripojená priamo k procesoru cez linky PCIe v počítači. Hudobný prehrávač (v tomto prípade Roon alebo XDMS) posiela dáta priamo do karty. Veľmi zjednodušene si to možno predstaviť ako hudobný softvér → CPU → XDMI. Vyžaduje to neštandardný ovládač, ktorý Taiko vytvorilo pre Windows. Karta tak prijíma všetky bity, ktoré obsahujú hudbu prehrávanú v reálnom čase.

podľa: → AUDIOPHILESTYLE.com, citované 14. 1. 2025.

Nový transport Taiko Audio sa od predchádzajúceho líši nielen procesorom, pamäťou a mechanickou konštrukciou, ale aj napájaním. Zariadenie je celé napájané z interných lítiových batérií; ich vplyv na zvuk firma označuje za „magický“. Tento systém nesie názov BPS (Battery Power Supply) a nabíjajú ho tri zdroje – jeden veľký a zložitý a dva menšie. V Serveri sú dve nezávislé skupiny zdrojov a v I/O ďalšie dve – a to je jeden z dôvodov, prečo môže ísť o cenné doplnenie systému.

Napájanie je jedným z najdôležitejších prvkov Olympusu a riadi ho počítačový systém – aj ten má vlastný názov, BMS (Battery Management System). Dá sa nastaviť na ručné nabíjanie, najlepšie však funguje s nabíjaním nastaveným na „Auto“, teda v noci medzi polnocou a siedmou ráno. Aj vtedy je zariadenie napájané len z článkov. To všetko má znížiť šum.

3 obr

Hoci hovoríme o batériovom napájaní, teda nezávislom od rozvodnej siete, nájdeme v návode odporúčania týkajúce sa napájacích káblov. Ako sa píše, majú vplyv na zvuk. Čo dáva zmysel a mnohokrát som o tom hovoril pri testoch gramofónov. Napájací kábel funguje ako anténa a zanáša do systému šum. Čím je lepší, tým menej takých problémov.

Obe zariadenia stoja na nožičkách z akrylu. Nožičky zapadajú do priehlbiny so závitom M6 (6 mm), priemer výrezu je 90 mm. Dajú sa teda ľahko vymeniť za akékoľvek iné antivibračné nožičky.

Prehrávanie ovládame programom Roon – žiadny iný ovládací program nie je s Olympusom kompatibilný. Firma pracuje na vlastnej aplikácii XDMI, tá však zatiaľ nie je hotová. Zvlášť si treba stiahnuť aplikáciu Taiko BMS App, ktorá slúži na sledovanie nabitia batérií. Výrobca uisťuje, že zariadenie bude hrať desať hodín po iba hodine a pol nabíjania.

Zároveň však používateľov upozorňuje, že zariadenie znie najlepšie, keď sú akumulátory silno nabité. Hoci by celé zariadenie mohlo hrať z jediného akumulátora, pri rýchlo sa meniacom odbere prúdu, s ktorým tu máme do činenia, má impedancia zdroja a jej správanie v čase veľký význam. Čo ukazuje, aké neuveriteľne transparentné zariadenie Olympus je.

4 obr

Nikdy predtým som nevidel také pokročilé audiozariadenie. Azda len produkty inej firmy, dánskeho Aaviku, by sa s ním dali postaviť do jedného radu. Tie však stavajú na úplne iných technikách.

Počúvanie

Ako sme počúvali. Server audiosúborov Taiko Audio Olympus stál na stolíku Finite Elemente Pagode Edition Mk II. Keďže nebolo miesto vedľa seba, postavili sme moduly Server a I/O na seba. Jeho zvuk bol porovnávaný so SACD prehrávačom Ayon Audio CD-35 HF Edition. Počas testu som počúval súbory z disku NAS Lumin L2 aj zo služieb Tidal a Qobuz prostredníctvom systému Roon nainštalovaného v serveri. Ako DAC slúžil prevodník v Ayone – jedinou premennou bol teda transport: SACD, alebo súborový. Signál viedol kábel AES/EBU Stage III Concepts Chimæra.

5 obr

S routerom bol prehrávač prepojený cez môj systém zložený z dvojitého LAN switcha Silent Angel N16 LPS, s jeho dvoma modulmi zapojenými za sebou a napájaného káblom Tiglon TPL-2000A. Signál zo switcha do oboch prehrávačov viedol LAN kábel Quadrant Triple-C s filtrami RLI-1GB Triple-C na oboch koncoch. Modul Server bol napájaný káblom Harmonix X-DC350M2R Improved-Version a I/O káblom Acrolink 8N-PC8100 Performante Nero Edizione (č. 1/15).

Nahrávky použité v teste | výber

  • FRANK SINATRA, Nice’N’Easy, Qobuz 24/44,1
  • JOHN COLTRANE, Blue Train, FLAC 24/192
  • THE BEATLES, Abbey Road
  • DOMINIC MILLER, Meeting Point, Tidal, FLAC 16/44,1
  • SHELBY LYNNE, Just A Little Lovin’, The Look Of Love FLAC 16/44,1
  • ARCHIE SHEPP & HORACE PARLAN, Trouble in Mind, FLAC 16/44,1
  • THE MILLS BROTHERS, Lulu’s Back in Town (Original Recordings 1934-1935), Qobuz, FLAC 16/44,1
  • COUNT BASIE & MILLS BROTHERS, The Board of Directors, Qobuz, FLAC 16/44,1 (1968/?)
  • ICE CUBE, Man Down, Tidal, FLAC 16/44,1 (2024)
  • LEONARD COHEN, You Want It Darker, Tidal, FLAC 24/44,1

Bol som zvedavý, ako to bude hrať, ach, aký som bol zvedavý! Mnohokrát som mal možnosť počúvať hudbu cez model Extreme na výstavách v Mníchove, ale výstavné situácie sú špecifické. Počúvate totiž systém v miestnosti s hudbou, ktorú nepoznáte, v neznámych verziách, za prítomnosti mnohých ľudí okolo, so zvukmi prenikajúcimi spoza steny a s dverami, ktoré sa každú chvíľu otvárajú. Nesťažujem sa, o to nejde. Hovorím len, že hoci som transport Taiko Audio počul, bolo to, akoby som ho nikdy predtým nepočul.

A naozaj – všetky moje predstavy o tomto zariadení, či už vzišli z mojich skorších skúseností, z čítania recenzií a opisov, alebo z rozhovorov s ďalšími milovníkmi dobrého zvuku, ma nepripravili na to, čo som počul doma. Ani zďaleka. Pretože, vážení, nič také som predtým nepočul.

Keď Frank Sinatra dospievaval posledný verš piesne That Old Feeling, keď vo svojej dokonalosti vydržal „t“ v slove „heart“, ktoré uzatvára frázu „For that old feeling, is still in my heart“, keď v 1:42 ľahko vydýchne na konci slova „burning“, znelo to, akoby som sedel v réžii a cez sklo sledoval nahrávanie. Inými slovami, bolo to neuveriteľne prirodzené a nemechanické. Podobné to bolo hneď potom s Blue Train Johna Coltrana: keď v intre v 0:36 v pravom kanáli udrie malý bubon a vyťukáva pomalé „tam-tam“, počul som skutočný nástroj, nie jeho reprodukciu.

Aby bolo jasné – preháňam, a to kruto. Ale je to nadsádzka vlastná našej brandži, ktorá hovorí viac než len: „No to ma po…!“ Keď totiž hovoríme, že niečo znie „ako naživo“, nemáme, naozaj nemáme na mysli zvuk „ako naživo“, ale emócie, ktoré pritom prežívame. A tie môžu byť práve také, akoby sme sedeli pred skutočným interpretom. Zvuk je nahrávkou, nosičom a reprodukciou nezvratne zmenený – tak to bolo, je a bude. Ale práve v tom je umenie, umenie poskladať všetky zložky zvuku tak, že to vnímame podobne ako ľudia, ktorí sedia – napríklad – v štúdiu Capitol Studio A so Sinatrom a jeho orchestrom.

Pamätám si, že podobný dojem, teda okamžité pochopenie, že sa v mojom systéme deje niečo výnimočné, som mal v živote len niekoľkokrát. Najlepšie si to pamätám z počúvania gramofónu TechDAS Air Force One. Áno, presne tak si to pamätám. Ako akúsi vnútornú istotu, že počujem niečo VEĽKOLEPÉ. Použil som veľké písmená – v tlači by to boli verzálky –, pretože si ich Olympus zaslúži. Okrem zážitku s japonským gramofónom a s mojím SACD prehrávačom so špičkovými platňami Master CD-R to bol najemotívnejší zážitok môjho života.

Preto sa počúvanie hudby spôsobom, ktorý som pred rokmi kodifikoval a neskôr len dopĺňal, teda s mnohými opakovaniami a s porovnaním s mojím vlastným systémom a zdrojmi, ukázalo pri Olympuse ako málo uspokojivé. Radšej som jednoducho surfoval po Tidale a Qobuze a púšťal si skladby, ktoré často počúvam a mám rád. Po čase som pochopil, že je to lepší spôsob, ako porozumieť tomu, čím toto zariadenie je a čím nie je. A ako lepšie oceniť, čo sa s ním konštruktérovi podarilo dosiahnuť.

Gramofón som pred chvíľou spomenul z dvoch dôvodov. O jednom som už hovoril: išlo o zopakovanie vzrušenia a prekvapenia, ktoré ten stroj priniesol pri prehrávaní platní, ktoré som – ako som si myslel – poznal naspamäť. Druhý dôvod bol inej povahy a siahal hlbšie. Počul som vtedy veci, ktoré definovali moje vnímanie reprodukovaného zvuku. Podobne som to neskôr zažil už len raz, so SACD prehrávačom Ayon Audio CD-35 HF Edition, a do veľkej miery aj s káblami Siltech Triple Crown a nedávno Master Crown.

Obe tieto skúsenosti boli veľkolepé, ale výrazne sa od seba líšili. Pretože, pripomínam, nahrávanie a reprodukcia zvuku patria do oblasti umenia. A to nie je zobrazením skutočnosti, ale našich predstáv o nej. Líšili sa referenciou, ku ktorej sa vzťahovali, a teda aj víziou „svetov“, ktoré vytvárali. Gramofón TechDAS znel ako… špičkový gramofón, najlepší, aký dovtedy u mňa hral. Ayon naopak zaznel ako master páska. Oba referenčné body sú analógové, a predsa sa od seba zásadne líšia.

Taiko Audio Olympus s modulom Olympus I/O zaznel ako SACD prehrávač, ale – lepšie. Bol to presne ten istý smer, ten istý vektor, ktorým šla energia reprodukcie. Na začiatku som spomenul Sinatru v súvislosti s detailmi, a to preto, že boli pre mňa šokujúco vierohodné. Podobne ako vo chvíli, keď u Coltrana začne na trúbku hrať Lee Morgan a počuť silné, naozaj silné „popy“, teda prebudenie membrány.

Alebo keď hrá na gitaru Dominic Miller, najprv na platni New Dawn s Neilom Staceym a potom sólovo na platni Meeting Point. Bolo to pred rokmi, ale telo si pamätá – pamätá si zvuk gitár tohto hudobníka z komorného koncertu v Bielsku-Białej, kde som s Tomkom, hostiteľom stretnutí Krakovskej sonickej spoločnosti, sedel v prvom rade. Ako hovorím, ide o dojem, nie o skutočné spomienky. Ale ten dojem prítomnosti pri skutočnom predvedení bol prenikavý a všeobjímajúci.

6 obr

Holandský transport súborov totiž hrá spôsobom, ktorý je na jednej strane veľmi strohý a na druhej neuveriteľne bohatý. Strohý, pretože nič neprikrášľuje, neohrieva ani neotvára, neprehlbuje ani neprifarbuje, nezdôrazňuje ani neskrýva. A bohatý, pretože podáva toľko informácií tak usporiadane, že do danej nahrávky „vstupujeme“ príjemne, dobre, prirodzene. Nie je tu „stena“ medzi nami a nahrávkou. Zároveň to nie je „ľahký“ zvuk. Mnohokrát som videl poslucháčov, ktorí volili zvuk gramofónu, hoci predtým počuli master pásku, z ktorej bola platňa vyrobená. Olympus prináša zvuk podobný páske.

Ale nie preto, že by nebolo počuť rozdiely. Počuť ich, a ako! Nie sú to však rozdiely vylučujúce. Taiko Audio hrá tak, že do okruhu nášho záujmu zahrnie aj nahrávky, na ktoré by sme predtým ani nesiahli. Alebo také, ktoré definujú celú epochu, a s transportom z Holandska umožní premostiť vzdialené svety. U mňa to tak bolo napríklad s výberom skladieb The Mills Brothers s názvom Lulu’s Back in Town (Original Recordings 1934-1935) a s platňou, ktorú nahrali v roku 1968 s Countom Basiem, The Board of Directors.

Olympus totiž hrá mimoriadne rozlíšene. A selektívne. A detailne. Zvyčajne tieto tri zložky súperia o našu pozornosť a napokon je najdôležitejšie rozlíšenie, pretože implikuje presnú kresbu aj zreteľné detaily. Tu bolo počuť, že ide predsa len o rôzne kategórie a každá zodpovedá za trochu iný výsek skutočnosti. Možno preto hneď vieme, že ide o zariadenie s nezvyčajne širokým pásmom, bez uhládzania ataku na jeho okrajoch, bez zmäkčovania a bez zdôrazňovania nábehu.

A taký bas som u seba nikdy predtým nepočul. Azda okrem už spomínaného TechDASu. Môj Ayon pri prehrávaní CD a SACD tak hlboko nezostúpi. A pritom som počúval cez jeho D/A prevodník. Čo ukazuje, koľko možností v tejto konštrukcii ešte drieme. Ale tu a teraz znel lepšie stream z Tidalu. Vlastne lepšie ako tie isté súbory, ktoré som púšťal z disku NAS. Niekedy som mal dojem, že platne SHM-CD a Master CD-R idú do zvuku o kúsok hlbšie, že ešte lepšie vystihujú vnútornú mäkkosť vokálov, basu, gitár atď. Po čase som si tým už nebol taký istý, hoci dojem zostával.

Taiko tiež vytvára nezvyčajne rozľahlý priestor. Je veľmi presné v tom, čo robí, nie je to „romanticky“ znejúce zariadenie. Keď sa v skladbe You Want It Darker z rovnomennej platne Leonarda Cohena ozvú po stranách vokály, sú v priestore dokonale vzdialené, ale aj skvele prepojené s dozvukom, v ktorom existujú ostatné nástroje.

Vokál z úplne inej kvalitatívnej kategórie tu znel skvele. Nebol síce lepší ako zvyčajne, o to nejde. Emocionálny náboj, ktorý niesol, ho však „zlepil“ s hudbou do bezšvového celku. Bolo to dokonalé. Keď Cohen hovorí „I’m ready, my Lord“, veríme mu. Nie je to jednoducho text piesne, ale osobné, zo srdca plynúce vyznanie umelca.

Zhrnutie

Aj ja som pripravený, hoci moja pripravenosť sa týka toho, čo je „tu a teraz“. A som pripravený povedať, že Taiko Audio Olympus vo verzii, ktorú som testoval, je jedným z najlepších audioproduktov, aké som kedy počul. Natoľko odlišným od iných vynikajúcich prehrávačov súborov – spomeniem napríklad ešte presnejší a ešte energickejší zvuk Aaviku SD-880 (hoci bez takej úžasnej prirodzenosti) –, že je ťažké ho odporučiť bez výhrad. Testovaný transport vyniká tým, že všetko, čo robí, robí dokonale a dokáže to všetko prepojiť.

7 obr

Hrá neuveriteľne nízkym a hlbokým basom, má takmer teplé, ale v skutočnosti prirodzené stredy a tiež mimoriadne rozlíšené, presné a sýte výšky. Dynamika akoby nemala hraníc, hoci tu ide predovšetkým o mikrodynamiku. Tá mi pripomína to, čo poznám z analógových pások. Priestor je obrovský, ale presne usporiadaný. Tvoria ho všetky prvky, dokonca aj šum pásky, ktorý je umiestnený v inej (fyzickej) rovine ako nahrávka.

Kedysi sa hovorilo, že model Extreme tejto firmy je „top“, teraz hovorím, že „topom“ je Olympus. Som si teda istý, že sa to dá posunúť ešte ďalej smerom, ktorý si pamätám z počúvania gramofónu Air Force One. Ale to niekedy nabudúce. Dnes je transport súborov Taiko Audio jedným z najlepších digitálnych zdrojov, aké poznám. A jedným z najlepších zdrojov audiosignálu vôbec. Ocenenie GOLD FINGERPRINT je drobným holdom, ktorý môžeme vzdať konštruktérovi a jeho dielu.

Test vznikol podľa zásad Association of International Audiophile Publications, medzinárodného združenia audiotlače, ktoré dbá na etické a profesijné štandardy v našej brandži; „High Fidelity“ je jeho zakladajúcim členom.