Na webe práve pracujeme

Dreamaudio.sk
V prípade akýchkoľvek otázok, alebo technickej podpory
k objednávkam nás neváhajte kontaktovať.
info@dreamaudio.sk
0
0.00 Položky 0

Žiadne produkty v košíku.

0
0.00 Položky 0

Žiadne produkty v košíku.

AUTOR MIROSLAV MAGLEN
FOTO ATC

Dobre sa mi sedelo v pohodlnom kresle v posluchovej miestnosti Dream Audio. Posrkával som z teplej kávy a obzeral som si novučičkú predajňu v bratislavskej Petržalke. Všetko dýchalo novotou, zariadenie, prístroje aj akustické panely v miestnosti. Všetko bolo, ako má byť, len zamestnanci ešte doťahovali detaily. Pre zákazníkov sa otvorí tento hifistický raj až o nejaký čas a tak som sa mohol v pokoji venovať testovaniu reproduktorov anglickej značky ATC.

Prvý pohľad

Kto by čakal od týchto „bedničiek“ nejaké futuristické tvary, ten môže čakať i naďalej, lebo v posluchovke na presne vymeranom mieste sa týčili dva veľké monumentálne kvádre. Štvorcová podstava a vysoko lesklé čierne klavírne vyhotovenie dávali reprákom archetypálnu eleganciu, ktorá sa dá umocniť nasadením ochranných mriežok. Keďže väčšina „bední“ je ladená bez mriežok a testované stopäťdesiatky takisto, nechal som mriežky nenasadené. Toto farebné vyhotovenie je prémiové a výrobca ponúka množstvo štandardných, ale aj prémiových povrchových úprav.

Konštrukcia

Meniče spolu s basreflexom sú umiestnené na čiernom masívnom paneli, ktorý je predsadený voči prednej strane reproduktora. Meniče aj väčšinu komponentov, z ktorých sa skladajú, si vyrábajú sami, a keď napíšem sami, tak tým myslím aj sami. To znamená aj náviny cievok. Systém zapojenia je klasické trojpásmo s basreflexom, ktorý som už spomenul. Výškové meniče majú klasickú textilnú kalotu a masívne hliníkové telo. Zaujímavosťou je, že podobne sú riešené stredové meniče, takisto s textilnou kalotkou, len omnoho väčších rozmerov. Masívne hliníkové telo vytvára menší nátrubok, ktorý pomáha správnemu šíreniu zvuku. Má zrkadlový tvar ako kalota a pomáha pri korekcií fázy. Toto spolu so skutočne objemným magnetom poukazuje na to, že práve streďáky sú skutočnou špecialitkou firmy ATC. Architektúra týchto meničov sa nazýva Soft Dome, čiže mäkká kopula, a firma ju použila už v roku 1975. Tým sa zabezpečuje hladká reakcia od 350 Hz do 3,5 kHz. Krátka cievka má priemer 75 milimetrov a pohybuje sa vo veľmi tesnej a dlhej medzere. Aby bol pohyb dobre kontrolovaný, cievka je uchytená na dvoch závesoch, čím sa dosahuje požadovaná rýchlosť a presnosť. Výsledkom je veľmi nízke zafarbenie zvuku, čo som dúfal, že sa potvrdí aj pri hudobnom testovaní. Na zadnej strane je šestica konektorov, ktoré umožňujú aj zapojenie triwiring, prípadne triamping. Firma vyrába aj aktívnu verziu a vtedy je na zadnej strane umiestnený zosilňovač so všetkými potrebnými vstupmi.

Príprava na posluch

Posluchové štúdio Dream Audio má, samozrejme, nameranú a vyladenú akustiku a tak stačilo za pomoci metra iba umiestniť reproduktory do presných pozícií. Potom už len akustické podložky a káble, ktoré viedli k mohutným monoblokom značky Pilium. Ako zdroj signálu slúžil streamer a ešte na prekontrolovanie a dosiahnutie lepšej objektivity CD prehrávač. A už stačilo, aby som si sadol hlbšie do kresla, usrkol si z teplého nápoja a nastražil uši.

Zvuk

Aby som zistil, aký zvuk z aparatúry vyrastie, na začiatku som zasial jačmeň, teda skladbu Barley v predvedení speváčky Lizz Wright. Okrem prirodzeného podania hlasu tu vynikla priestorovosť, ktorá bola veľmi pekne zobrazená. Akustická gitarka sa so svojimi detailmi predierala z pravej strany, ako som pri tejto skladbe zvyknutý. Aby som sa uistil, ako sú repráky schopné preniesť ženské vokály, pridal som pieseň Birds od speváčky Dominique Fils-Aime. Dominique má príjemný prenikavý hlas, vynikali jeho detaily a umiestnenie v priestore sa dalo doslova holograficky identifikovať. Farba prirodzená, príjemná, presne tak, ako má byť. Už po tejto skladbe začínalo byť jasné, že repráky nie sú suché, ale ani zbytočne premäkčené, hodilo by sa skôr pomenovanie – prirodzené. Saxofónik veľakrát ukáže, či aparatúra nemá tendencie ísť do nepríjemnosti. Kenny Burrella v skladbe Midnight Blue však predviedol tóny saxíku tak, ako som zvyknutý pri živých koncertoch. Okrem neho som zaostril na údery bubeníkovej paličky na hranu škopku, lebo predsa len elektrická gitara, ktorá v celej skladbe kontrovala, je elektrický nástroj, ktorý znel síce super, ale akustické nástroje predsa len jasnejšie ukazujú prirodzenosť.

Ďalším bodom programu bolo testovanie dynamiky. Tak som z playlistu vybral Kraftwerk a skladbu The Robots. Meniče ATC nepatria rozhodne medzi najpomalšie a dynamika bola na veľmi slušnej úrovni. Pri elektronickej hudbe ťažko hodnotiť prirodzenosť nástrojov, lebo väčšina zvukov vzniká v syntetizátoroch, a tak zaostáva oná dynamika, spev a celkový hudobný dojem. Testovanie dynamiky a rýchlosti meničov som zaklincoval skladbou Welcome to my World od Depeche Mode. Pravdu poviem, že som sa aj trochu obával, či ma táto skladba nezaklincuje svojou dynamikou do kresla… … Prežil som to a mohol som prejsť na klasiku.

V uchu mám už poriadne zakódovanú platňu od Reference Recordings Requiem v spracovaní od Johna Ruttera a v podaní chóru Turtle Crew. Hlasy spevákov sa nezlievali spolu s organom, ktorý spevácky zbor doplňuje a dodáva potrebnú zemitosť. Aj jeho spodné registre boli pekne čitateľné. Veď predsa organ má príjemne rozochvieť celé telo poslucháča. Ako sa povie – máme ho cítiť až niekde v kostiach. To bolo najvypuklejšie v skladbe Agnus Dei, taká vnútorná masáž kostí a celého tela. Keďže mám rád aj vydavateľstvo Telarc, preklikal som na Overturu 1812 od Petra Čajkovského. S mohutným orchestrom a hlavne s výstrelmi z dela si debny, ale aj celá zostava poradili bravúrne, až som mal tendenciu pri výstreloch uhýbať.

Star Wars a skladateľ Williams je ukrytý v srdiečku nejedného už aj odrasteného chlapca a dal som sa teda nalákať na jeho nezabudnuteľné melódie. Orchester bol podaný v celej jeho šírke. Nástroje sa nezlievali a mali veľmi neutrálny nádych a mohol som si na konci playlistu v pokoji zameditovať. Nakoniec som ešte prepol na CD prehrávač Aqua La Diva, aby som počul rozdiel oproti trochu chladnejšiemu prevodníku Chord. Reproduktory presne zareagovali na novovzniknutú situáciu a preniesli zamatovejší zvuk, tak ako to má byť.

S ČÍM SA POČÚVALO
Koncové zosilňovače: Pilium Hercules
Predzosilňovač: Pilium Ares
DAC: Chord Dave
Hudobný server: Taiko Extreme
Switch: Paul Pang Studio OCXO Quad Switch
Sieťový filter: Torus Power
Káble: Crystal Connect by Crystal Cable,
Art Series: Monet
CD: Aqua La Diva

Záver

Mohutné monumenty v tvare kvádra s vynikajúcou prirodzenosťou, dynamikou a akustickým tlakom. Sľuby výrobcu týkajúce sa stredového reproduktora sa naplnili a v spojení s ultimátnou zostavou ponúkli vynikajúci akustický zážitok. Mne osobne sa páčil aj jednoduchý a čistý zenový tvar, ktorý však treba zladiť opatrne s posluchovým priestorom.

KLADY

  • prirodzenosť
  • priestorovosť
  • dynamika

ZÁPORY

  • potrebujú väčšiu miestnosť

ATC SCM150PSLT
Meniče: výškový 25 mm, stredový 75 mm, basový 375 mm Super Linear
Linearita amplitúdy ±2 dB: 60 Hz – 17 kHz
Frekvenčná reakcia -6 dB: 25 Hz & 22 kHz
Zhodná odozva: ±0,5 dB
Rozptyl: ±80° koherentný horizontálny, ±10° koherentný vertikálny
Citlivosť (sínusová vlna): 91 dB @ 1 W @ 1 m
Maximálny nepretržitý SPL @ 1 m: 117 dB SPL
Deliaca frekvencia: 380 Hz & 3,5 kHz
Odporúčaný výkon zosilňovača: 100 až 1 500 W
Nominálna impedancia: 8 Ω
Príslušenstvo Inc. (za pár): 2 x mriežky obalené látkou, 8 x M8 x 1,25 mm stojanové hroty a matice
Rozmery skrinky (V x Š x H): 1 104 x 495 x 635 mm
Cena: 25 400 €/pár
www.dreamaudio.sk

menuchevron-right