WADAX ATLANTIS REFERENCE

ROLLS ROYCE sveta signálových zdrojov

Meno madridskej spoločnosti WADAX žiari vo svete luxusného high-endu čoraz jasnejšie. Nie je to však mladá hviezda – otec Angel a syn Javier Guadalajarovci začali svoju cestu už pred viac ako 20 rokmi (a ešte dlho predtým pracovali s high-endom ako jeho predajcovia). Ich púť je však rozhodne neuponáhľaná – v roku 2004 začali pracovať na zaujímavom čipe musIC, priviedli ho k životu o šesť rokov neskôr a prvý kompletný produkt (trochu paradoxne analógový phono predzosilňovač) uviedli v roku 2011. To podstatné sa objavilo v roku 2017 – digitálny zdroj signálu Atlantis. A od roku 2020 budujú sériu Atlantis Reference.

V nej nájdete mimoriadne ambiciózne poskladané komponenty na prehrávanie digitálnych záznamov. Pozostáva zo servera, SACD transportu a napokon D/A prevodníka; všetko je podporené externými napájacími zdrojmi a tiež úplne mimoriadnymi („šialený“ by mohlo byť tiež vhodné slovo) káblami na prepojenie toho všetkého.

Keď vidíte všetky tie komponenty vyskladané vedľa seba, jasne cítite, že ste v kategórii, kde už na ničom nezáleží, nič nikoho neobmedzuje a všetko je dovolené. Dizajn je úplne, celkom a absolútne svojský. Samozrejme, pri každej zo súčastí reťazca je to obrovská záležitosť, tvorená dvoma nosnými blokmi po stranách a prepojená stredovým mostom. Prevedenie so striebornými akcentmi je výrazné, videli sme však aj celočiernu variantu, ktorá akoby vypadla z Hviezdnych vojen.

K materiálovému spracovaniu netreba slov, ťažko hľadať viac – je to prvotriedna práca. Či sa to zmestí do hraníc vášho vkusu, je čisto osobná záležitosť. Faktom je, že sú to komponenty mimoriadne výrazné a naživo pôsobia napriek neobvyklosti noblesne luxusne.

WADAX Atlantis Reference Server

Svoju hudobnú zbierku máte podľa WADAX zveriť Atlantis Reference Server. Čo sa nás týka, ide pravdepodobne o najstarostlivejšie skonštruované Roon jadro súčasnosti. Množstvo opatrení, konštrukčných prvkov a riešení, ktoré tu nájdete, je absurdné. Nie absolútne – jednoducho absurdné.

V pomere k rozmerom komponentu spredu vidíte len pomerne skromný displej obklopený šiestimi ovládacími prvkami, nepočítajúc centrálne spínacie tlačidlo. Okrem toho, že môžete pre každý prenosový kanál voliť vstupný a výstupný zisk, nastavujete aj „rýchlosť“, ktorá kompenzuje „tvar“ signálu (teda podľa WADAX v praxi formu nábežných hrán obdĺžnikových impulzov) a mení zvukový výsledok (to podľa počúvania).

Mechanická stránka veci je podriadená maximalistickej izolácii. Proti vibráciám… Proti vonkajšiemu elektromagnetickému vlneniu… Proti vnútornému nevyhnutnému elektrosmogu z obvodov. Na to slúžia rôzne klietky, hrubé steny, komplementárne materiály a vôbec mnohé opatrenia. A to preto, že WADAX hovorí, že digitálne signály sú extrémne krehké a ich integritu ľahko naruší mikrofonicita, podobne ako RFI / EMI z okolia, rovnako tak napríklad nevhodný konektor či nedokonalé prenosové protokoly. Preto v jednom šasi nájdete vlastne niekoľko takmer úplne od seba oddelených sekcií (na zostavenie jedného kusa treba 50 blokov, vyfrézovaných z celkovo 150 kg hliníka a ďalej triedených podľa individuálne meraných vibračných charakteristík – ako sme už povedali, starostlivosť je až absurdná), vrátane samostatného uzemnenia a pod.

Veľa starostlivosti venujú vo WADAX napájaciemu zdroju (a aj tak odporúčajú externý Atlantis Reference PSU). Začína sa to tromi oddelenými transformátormi, pokračuje päťstupňovou reguláciou a v súčte to čítá viac ako 200 diskrétnych súčiastok len a len pre napájanie.

Ďalšie predimenzované riešenie nájdete v oblasti oddelenia od počítačovej siete. Štandardne na to idú vo WADAX silnou preferenciou USB výstupu – konektor na zadnej strane má dokonca vlastnú výškovo nastaviteľnú konzolu, aby podoprela konektor kábla pre dokonalý kontakt. WADAX vyrobil vlastný konektor, teda fyzickú vrstvu prenosu. Na výstupe potom pracuje riešenie Digital Waveform Control. To stavia okrem iného na tom, že – ako hovorí WADAX – prenos digitálneho signálu prebieha vo forme analógových obdĺžnikov, a preto – opäť podľa výrobcu – môžeme počuť napríklad aj rozdiel medzi USB káblami. Vraj aj buffer na oboch stranách hodnotí dáta kvantitatívne, nie kvalitatívne, a na rozdiel od prenosov v bežnom počítačovom svete pri hudbe nedokonalý obdĺžnik prekáža. Funkcia Digital Waveform Control stavia na funkcii čipu MusIC Chip 2 (čo je evolúcia prvého nápadu firmy, vďaka ktorému vlastne WADAX vznikol). Ide o opravu chýb typu feed-forward, kompenzujúcu časové, amplitúdové aj fázové chyby. Na ladenie potom slúžia práve tri skôr spomenuté ovládacie prvky na kanál, ktorými môžete upravovať charakter podľa vkusu (či vlastností kábla / signálu). Každopádne ide o originálne riešenie adaptívneho USB rozhrania. Ak však chcete ešte viac, môžete použiť rozhranie AKASA – ide o optický signálový prenos, ktorý WADAX vyvinul od A po Z. Na mieru navrhnuté optické vlákno od japonských špecialistov, proprietárne konektory od Neutrik. A moduly s doskami súčiastok priamo od WADAX.

Celý server potom stojí na Roon jadre, ktoré výrobca považuje za optimálneho správcu hudobnej knižnice. 43 kg mastodont má šírku 48 cm, výšku 27 cm a hĺbku 47,2 cm.

WADAX Atlantis Reference Transport

Ak nemáte len virtuálnu diskotéku, ale aj zásobu okrúhlych strieborných diskov s hudbou, zíde sa vám Atlantis Reference Transport, poňatý s rovnako morbídnou mierou šialenstva ako vyššie opísaný server. Dizajnovo sú to dosť podobné krabice, sú tu rovnaké črty, obdobné rozmery; vpredu je dokonca displej a šestica ovládacích tlačidiel na riadenie prehrávania. Plus samozrejme centrálny spínač. Miesto na vloženie diskov je hore a mechanizmus patrí k najimpozantnejším, aké sme kedy videli. Začína to spôsobom otvárania, keď sa kovová rozeta zanára pomalým, gracióznym pohybom do masy tela transportu. Ak ste videli film Votrelec, je to totožný efekt, s ktorým sa zatvárali šachty, keď titulnú potvoru lovili. Efektné, krásne – určite minimálne prvýkrát budete stáť a pozerať sa viackrát, ako sa to celé deje. Aj na takom detaile je potom nádherne vidieť mechanickú kvalitu a luxus, ako keď sa dovierajú dvere v Rolls-Royce. Disk na mieste pridržiava vysoký „puk“.

Aby toho nebolo málo, táto nenápadná súčiastka je tiež ladená. Pomocou mechanickej zmeny – hovorí WADAX – môžete ovplyvniť načítanie diskov a digitálnych dát; výrobca konkrétne opäť hovorí o nábežných hranách, ale aj o prekročení alebo naopak nedosiahnutí konečnej stabilnej hodnoty – jednoducho sme späť pri rôznych artefaktoch obdĺžnikového signálu. Ako to robí, nie je špecifikované, ale tak ako pri Atlantis Reference Server aj tu má mať prvotný tvar získaného signálu vplyv na analógový výsledok.

Všetko však začína napájaním a ultimátnou mechanickou izoláciou. Hoci aj tu by ste pre úplnú dokonalosť mali siahnuť po externom Atlantis Reference PSU, aj keď to neurobíte, získate ako základ dvojicu zákazkových toroidov s výkonom 400 VA, niekoľkonásobnú reguláciu a obrovské tieniace profily či antivibračné riešenia. Nemalú časť hmotnosti Atlantis Reference Transport má na svedomí samotná mechanika. Načítavací mechanizmus váži 25 kg, pozostáva z 33 častí a 9 rôznych materiálov. WADAX ho nazýva THOR PRO a vraj je výsledkom trojročnej počítačovej „finite element“ analýzy. Aký konkrétny optický člen na čítanie firma používa, sa však nedozviete – každopádne podporuje SACD aj CD disky.

Samozrejme, výstup signálu je opäť k dispozícii vo forme proprietárneho kábla AKASA s optickým vedením a konektorom, kde firma v spolupráci s Neutrik vymyslela 25 antivibračných a izolačných členov. V možnostiach sú však aj AES/EBU a koax. Plus na ovládanie slúžia tri XLR ako Reference Link a ethernetové rozhranie – dokonca dvakrát, raz pre internetovú konektivitu a druhýkrát pre vnútrofiremný ovládací systém. Pochopiteľne aj tu používa WADAX svoju technológiu Digital Waveform Control. Inými slovami, aj tu zostáva signál síce bit-perfect v bežnom zmysle slova, ale firma sa nestará len o bloky informácií, ale aj o tvar krivky, ktorá ich nesie. Približne 60 kg vážiaci obor so 620 stavebnými prvkami v šasi má opäť šírku 48 cm, výšku 28,5 cm a hĺbku 46,4 cm.

WADAX Atlantis Reference DAC

Všetky zdrojové dáta potom končia v Atlantis Reference DAC, vládnucom prvku celého reťazca WADAX – štýl vyššie opísaných súputníkov zostáva zachovaný, základné princípy tiež. Tu vám centrálna obrazovka ukazuje len zdroj a rozlíšenie, gombíky zasa prepínajú jednotlivé vstupy; dva sú aj na stlmenie a prepnutie fázy. Čo sa estetiky týka, môžete ku každému boku postaviť aj monofónny blok napájacieho zdroja, ktorý je súčasťou dodávky. Atlantis Reference DAC tým získa ešte ďalší rozmer – nielen fyzicky, ale aj čo do vizuálnej impozantnosti. Ostatne, každá jednotka začína ako 320 kg hmoty, pozostávajúcej z pätice rôznych zliatin, ktoré sú následne opracovávané a skladané počas približne 100-hodinového procesu.

Fakticky má Atlantis Reference DAC päť takmer nezávislých blokov – dva úplne oddelené napájacie moduly, každý kanál zvlášť a medzi nimi prepojenie s priestorom pre budúce rozširujúce moduly. Združené je len ovládanie, zvyšok je starostlivo separovaný na pravý a ľavý blok. Nemenej starostlivé je aj vnútorné usporiadanie, pozostávajúce z 23 dosiek plošných spojov v samostatných tieniacich klietkach, ktoré navyše umožňujú do budúcna modulárny upgrade. Ak niektorá časť systému už nebude spĺňať aktuálne štandardy, môže byť vymenená – a to práve len ten jeden cielený kúsok, nie celok.

Pozitívne šialenstvo rodiny Guadalajarovcov sa prejavuje aj vo všetkých ostatných častiach konštrukcie. Celý Atlantis Reference DAC stojí na približne piatich a pol tisícoch (!) diskrétnych súčiastok. Fyzická aj elektrická separácia kanálov znamená pravoverné dual mono v symetrickej konfigurácii. A samozrejme ani tu nesmie chýbať implementácia firemného feed-forward riešenia MusIC Chip, tentoraz v tretej generácii so 128-bitovým rozlíšením. Vnútri ďalej pracuje 10 na mieru navrhnutých transformátorov s rôznymi účelmi a firma sa chváli, že zvyškové rušenie v pásme 1 – 100 000 Hz neprekračuje hodnotu 0,5 µV. Aj vďaka 30 lokálnym reguláciám a päťstupňovej regulácii DC napájania. Na časovanie využíva firma svoju vlastnú technológiu Zepto Reference s celkovou časovou chybou (jitterom) pod úrovňou 12 femtosekúnd.

Medzi vstupmi je USB (až 32 bit/384 kHz a DSD256), dva koaxy, dva BNC, dva AES/EBU (všetko 24 bit/192 kHz), ďalej Native Wadax Reference Link, tvorený kombináciou troch AES/EBU a jedného RJ45, ale samozrejme aj vstup Akasa optiky. Nie úplne bežná je možnosť zvoliť výstupné napätie na dostupných XLR konektoroch v troch stupňoch – 1 / 2 / 4 V, ale hlavne prispôsobenie výstupnej impedancie v krokoch 0,4 / 7,4 / 7,5 / 8,2 / 8,3 / 8,7 / 8,82 / 9,84 / 10 / 28,57 / 30 / 46,15 / 50 / 66,67 / 75 / 600 Ohm. Firma napokon nehovorí, aký čip D/A prevodníka tu používa, ani v akej implementácii. Len medzi riadkami sa dočítate, že sa spolieha práve na čip, a nie na nejakú vlastnú diskrétnu architektúru.

Hlavné šasi má opäť šírku 48 cm, hĺbku 46,6 cm a výšku 26,5 cm. Tú, rovnako ako hĺbku, zdieľa s jednotlivými napájacími vežičkami, ktoré majú šírku 18,2 cm. Koľko celá tá sranda váži, sa síce nedozviete, ale už spomínaných 320 kg pred opracovaním niečo naznačuje.

WADAX Atlantis Reference PSU

Ku každému z opisovaných komponentov by správne – pretože keď hľadáte tu, hľadáte to najlepšie – malo patriť samostatné externé napájanie, ktoré zdieľa dizajnový jazyk jednotlivých komponentov. Pri Atlantis Reference DAC to riešiť nemusíte, inde však áno. V jednej veži nájdete pri Atlantis Reference PSU vstup, v druhej výstup, prostredný modul okrem fyzického prepojenia zabezpečuje ešte rozhranie pre aktualizácie.

To najdôležitejšie je, že – podľa toho, čo hovorí WADAX – ponúka tento napájací zdroj prakticky dokonale nerušený jednosmerný výstup. V pásme 0,01 – 20 000 Hz miera šumu pri plnom zaťažení neprekračuje 100 nV. Vďaka prednej dotykovej obrazovke môžete s napájaním do určitej miery aj pracovať – vidíte fázu na vstupe aj na výstupe a na oboch ju môžete nezávisle prevracať. Za hmotnosť 45 kg môže nielen šírka 48 cm, hĺbka 43,5 cm a výška 26,5 cm, ale aj približne pätnásť stoviek použitých vnútorných súčiastok, zabezpečujúcich filtráciu, stabilizáciu a vôbec optimalizáciu napájania.

WADAX AKASA

Tu len v krátkosti – hoci môžete použiť celkom štandardnú kabeláž, výrobca samozrejme odporúča siahnuť po prémiových kábloch. K dispozícii sú modely AKASA ako napájacie (červené), tak signálové / optické (zlaté). Tie druhé potom v minimálnej dĺžke 2,2 metra, pretože WADAX hovorí, že práve na vzdialenosť 2 a viac metrov sa stráca možnosť vzájomného ovplyvnenia prepojených komponentov.

Napájacia verzia je vyrobená zo zliatiny zlata a striebra s dlhými kryštálmi na minimalizáciu nečistôt a nespojitostí v materiáli. Ďalej sa vraj starostlivo počítala geometria skrutu vlákien, samozrejme aj vhodný prierez s ohľadom na mechanickú odolnosť aj (ne)možnosť indukcie externého rušenia. Aj tu, rovnako ako pri optike, nájdete mechanicky extrémne komplexný konektor so známou koncovkou od Neutrik.

Počúvanie prebiehalo v showroome dovozcu na niekoľkých zostavách. Stálicami boli YG Acoustics Sonja 3.3, sortiment kabeláže Stage III Concepts, switche Paul Pang či komplexné napájacie riešenie Telos Monster Power Station. Raz k tomu všetkému zosilňoval systém Ypsilon v bi-ampingu Aelius II / Hyperion, riadenom cez PST 100 MK2. Striedala sa s ním zostava Pilium Olympus / Kratos zo série Master Divine. V danom reťazci sme počuli napríklad Taiko Audio Olympus či WADAX Studio Player a ďalšie riešenia.

Nevtieravo pulzujúci, a predsa silný a výrazný základ v „Paper Trails“ newyorských elektronikov Darkside („Psychic“ | 2013 | Matador | OLE10355) sa rozvinul do krásy, ktorá sa až ťažko opisuje. Je to ten istý jemný, hladivý a nádherne pôsobiaci štýl Studio Player, ale znásobený a ešte o poriadny kus luxusnejší. Charakter systému Atlantis Reference sa so svojou okúzľujúcou muzikalitou premietol do všetkých variácií zostavy a v každej konfigurácii podnietil chytľavosť a ľúbeznosť v mimoriadnej miere. Je to úplne poddajné, a predsa úplne isté; neokázalé na jednej strane a na druhej pôsobivé, obrovské a celkom uvoľnene plynúce. Artikulované temno nie je pomerovo nijako prehnané – nedá sa to povedať inak, než že je tu všetko. Ak by sme to mali nejako zhrnúť, najvýraznejší je „analógový feeling“, unikátny vo svojom vyznení a naozaj, naozaj pohlcujúci, keď si chcete vychutnať ďalší a ďalší tón, užiť si ho ako dúšok najlepšieho vína. Hovoriť o kvalitách tu nemá zmysel – je to definitívne špičkový, presný a dokonale zreteľný prednes; oveľa dôležitejší je tu charakter: pravdivý, a predsa okorenený tou spojitou, živou a dýchajúcou ľúbeznosťou.

„Trois Poèmes“ v podaní francúzskej sopranistky Véronique Gens („Nuits“ | 2020 | Alpha | ALPHA589) vyzneli naozaj živo. Vlastne sa to ťažko opisuje, avšak tá kombinácia obrovských proporcií (ťažko povedať, či sme niekedy vnímali rozľahlejšiu prezentáciu, hoci sa na tom samozrejme podieľa aj zvyšok reťazca, nielen WADAX), ľubozvučnosti a pocitu, že tu už naozaj nahliadate do nespochybniteľnej reality. V čom Atlantis Reference exceluje najviac, je vyváženie technickej precíznosti s úplným odstránením akéhokoľvek vnemu techniky. A tým vzniká pocit fascinujúcej prirodzenosti a živosti v tom zmysle, že skutočne „prišli hudobníci“, ak použijeme známu vetu Františka Krauta. Keď budete chcieť, môžete sa pustiť do rozboru nahrávky, hľadať jemné nuansy odrazených dozvukov v pozadí (sú tam), krátkych nádychov (je ich počuť) – všetko však zaznieva s dokonalou spojitosťou a nekonečnou gráciou. Stredy sú pocitovo na míle vzdialené dokonale meriacim, analytickým a formálne neutrálnym prehrávačom svojou úhľadnou eleganciou, ktorá zostáva konštantná naprieč všetkými zmenami vo zvyšku reťazca.

Na najvyšších tónoch v „My Favorite Things“ od Juhokórejčanky Youn Sun Nah („Same Girl“ | 2010 | ACT Music | ACT 9024-2) nás doslova uchvátilo množstvo odtieňov a ich samozrejmosť – tá nenásilná, a predsa maximálne vierohodná forma, kov, ktorý cítite azda až na jazyku. Atlantis Reference tu primiešava svoju signatúru, a predsa vo výsledku vyznieva fantasticky opravdivo, nech je to už čímkoľvek. Je to skôr, akoby celý súbor zdrojových komponentov fungoval nie ako prevodník digitálnej formy na analógovú, ale ako transformátor technického záznamu na hmatateľnú skutočnosť. WADAX napriek všetkej predstaviteľnej miere detailov dokáže eliminovať akýkoľvek prípadný zvyšok jedovatosti v precíznom zázname. Netreba riešiť dozvuky, detaily či niečo iné – to je špičkové, pretože to iné byť nemôže, inak by si WADAX v tejto cenovej relácii už nikdy ani neškrtol. Navyše aj tu vnímate ľubozvučnú krásu absolútnej spojitosti, hladkosti a jemnej, a predsa veľmi „prítomnej“ elegancie.

Dynamické pulzovanie kapely Duka Ellingtona so spievajúcou Ellou Fitzgerald v klasickej bigbandovej „Caravan“ („Verve Jazz Masters 4“ | 1994 | UMG | 00602455164940) malo pri zapojení ekosystému WADAX skutočne masívnu silu. Nie agresívnu, nie tlačiacu, nie efektne dramatickú. Ale monumentálne veľkú, plynúcu, nádherne nestrojenú. Dalo by sa skoro povedať, že Atlantis Reference hrá s prekvapivou skromnosťou – nič viac než realistický obraz orchestra tu nie je, bez prikrášľovania, bez čohokoľvek navyše. A zároveň bez limitov. Keď sa do toho oprú plechové dychy, prenikajú vami so silou gama lúčov a hutnosťou posunu tektonických platní, a predsa sa to všetko deje s odzbrojujúcou samozrejmosťou. A keď fúkne sekcia zasahujúca až do spodných oktáv, nekompromisne zaplní celú posluchovú miestnosť bez toho, aby zážitok skĺzol k číremu zvuku – stále tu zostáva živá hudba, bezprostredná a živá.

Už sme spomenuli, že Atlantis Reference disponuje zvukom takým veľkým, že by azda mohol mať aj vlastné gravitačné pole. Lenže napríklad v „If You Could Read My Mind“ Gordona Lightfoota („If You Could Read My Mind“ | 2009 | nahraté 1970 | Warner | 075992745161) to napriek celému tomu dojmu nepôsobí umelo – skôr akosi koncertne. Aj tu je feeling úplne luxusný – hudba vás jemne obklopuje, nikam sa nevnucuje, a predsa sa rozlieva do všetkých kútov. Ak to tak môžeme povedať, systém Atlantis Reference je najkomplexnejšie a najhladšie hrajúcim front endom, s akým sme sa kedy stretli. Má hodvábnu gráciu, a predsa sú v nej úplne všetky informácie. Čisté, nie strohé, konkrétne, no jemné, úplne ľahko čitateľné, ale predsa pokojné a okrúhle. Gitara je jednoducho gitara, hlas ľudský a zreteľný. Banálny opis jednoducho nevie vystihnúť ten pocit z počúvania – opäť sa dá povedať len to, že všetky detaily z nahrávky sú na správnom mieste, je nelimitovane prekreslená, a predsa primárne homogénne netechnická, úplne „analógová“.

A priestor? „If I Could Sing Your Blues“ Sary K. („Play On Words“ | 1994 | Chesky | 090368027863) má vďaka starostlivosti Davida Cheskyho krásne načrtnutú hudobnú scénu, nástroje aj speváčku zasadené do hĺbky a veľmi zreteľný ambient. WADAX – a to bolo prvýkrát, čo sme to tak počuli – posunul hranice stereobázy až za fyzické steny miestnosti. Ba dokonca máte pocit, že sa v priestore, kde sedíte, zhmotnil nový priestor s vlastnými stenami, od ktorých sa zvuky odrážajú a ktoré ho definujú – v pravo-ľavej, predo-zadnej, ale napokon aj vertikálnej osi. Výsledok nemožno opísať nijako inak než ako úplne „normálny“, pretože sa pri správnej hlasitosti cítite byť v tej istej miestnosti ako Sara K. a jej hudobní spoločníci. A nie, nie je to extrémnym fokusom, totálnou transparentnosťou ani nejakým iným technickým atribútom, ale práve tým, že tieto hodnoty vám pri počúvaní vôbec neprídu na myseľ.

„Ramblin’ Gamblin’ Man“ od Boba Segera a The Silver Bullet Band („Live Bullet“ | 1976 | Capitol | 0060255777458) je pravoverný rockový koncert, taká živá esencia sedemdesiatych rokov. A v podaní WADAX je to naozaj také – rockový nápor skvele nazvučeného živáku, ani stopa po únavnosti, a predsa ťah na bránu a prominentná prenikavosť live vystúpenia. Nič tu nereže, nič nie je vynechané, ani nahlas sa nestráca tá sladká príchuť muzikality WADAX, intímny kontakt s hudbou. Nahromadená atmosféra nie je nijako agresívna, a predsa je všade a úplne skvele sa to počúva – je to fantastický príklad toho, ako možno digitálny signál urobiť naozaj analógovým. Neskutočne zábavný zážitok…

Samostatný odstavec si však zaslúži záverečný moment počúvania, ktorým sa stalo vloženie kompaktného disku „Tannoy 85th Stereo Test Record“ od fantastických ABC Records. Tento disk začína nahrávkou Bachovej najslávnejšej „Toccaty a fúgy, BWV 565“ s monumentálnym zazvonením v úvode. Atlantis Reference Transport rozžiaril zážitok ešte o úroveň viac, než to dokázal už aj tak fantastický Atlantis Reference Server. Hoci by si človek myslel, že už „niet kam“, prehrávač diskov dokázal ponúknuť ešte o poriadny kus lepšiu konkrétnosť, masívnosť a fyzickosť – akoby ste stáli vo zvonici, kde práve odbíja, a potom sa presunuli do kostolnej lavice, kde cez vás predychuje organový pedál, ladený ešte hlboko pod 20 Hz – a vy cítite každý ten hertz. Transport (pochopiteľne v zostave s Atlantis Reference DAC a extrémnymi káblami) patrí do kráľovskej kategórie. Ťažko vyloviť z pamäti viac než jeden-dva ďalšie transporty, ktoré by vyvolali toľko zimomriavok ako práve Atlantis Reference Transport.

Rovnako intenzívna a nádherne emotívna však bola aj „Amazing Grace“ Randyho Owena alebo trochu temná „Jacob’s Dream“ Alison Krauss. A razantné bicie v „Jazz Variants“ skupiny The O-Zone Percussion Group znejú priebojne, autoritatívne – všetko má svoje miesto aj čas. Prehrávanie strieborných diskov je teda bezkonkurenčne fantastický zážitok, pri ktorom ľahko stratíte všetok pojem o čase a priestore.

Iste, pri cene okolo nejakých 15 miliónov českých korún za zdrojový komponent, schopný prehrávať všetky možné streamy aj CD / SACD, tak nejako očakávate, že všetko bude fungovať. A akosi, že to bude fungovať dobre. Čo všetko zostava komponentov Atlantis Reference a káblov Akasa spĺňa. Samozrejme, že áno. Sú to luxusne vyrobené komponenty, rovnako fungujú úplne hladko – ale opäť, to nie je nič, čo by ste za túto abstraktnú sumu nečakali. Faktom však je, že zážitok pri ich počúvaní zostával konštantne úžasný, a to bez ohľadu na prehadzovanie ďalších častí zostavy. Akoby WADAX Atlantis Reference dokázal pretlačiť hudbu v plnom formáte cez čokoľvek, čo v reťazci nasleduje.

Od ostatných über high-endových riešení sa potom líši najmä tým, že dbá na analógovosť výstupu, na spojitú, farebnú, plnokrvnú formu, ktorú rozprestrie nielen od steny k stene, ale dokonca ešte ďalej. Vytvorí skutočne svojský, neobmedzený a autenticky pôsobiaci priestor, do ktorého vás začlení a vygumuje okolitý svet, takže zostávate v intímnom kontakte s hudbou a nevnímate ani čas, ani miesto. WADAX Atlantis Reference je vskutku referenčne muzikálnym zdrojom signálu. Úplne neortodoxným takmer po všetkých stránkach. Je to pochopiteľne hračka pre pár vyvolených, a predsa spomienka na počúvanie patrí medzi tie, ktoré nikdy nevyblednú…

Klady

• fenomenálny SACD transport
• maximalistická konštrukcia typu „na ničom sme nešetrili“
• Rolls-Royce sveta signálových zdrojov – kvalita, výkon aj luxusná noblesa v unikátne poňatom balení
• ultimátny pocit farebnej prirodzenosti
• monumentálne rozmery zvukovej scény
• „live“ prúdiaca energia
• rýchle a stabilné reakcie, rovnako ako široké a jednoduché možnosti nastavenia
• etalón muzikality

Zápory

• cena je už len zhluk čísel s abstraktnou hodnotou