YPSILON ELECTRONICS Hyperion

11.07.2025

Grécku firmu Ypsilon Electronics založili v roku 1995 v Aténach Demetris Baklavas a Fanis Lagadinos. Obaja bývalí zvukoví inžinieri s bohatými skúsenosťami z ozvučovania koncertov si dali za cieľ vytvoriť audiokomponenty, ktoré by verne reprodukovali zvuk živej hudby. Produkty Ypsilon sú známe jednoduchými, ale vysoko kvalitnými konštrukciami, často s neštandardnými transformátormi a hybridnými obvodmi. Tento rok teda firma oslavuje okrúhle 30. výročie založenia. Testujeme jej špičkové koncové zosilňovače, monobloky Hyperion.

Jedno sa firme Ypsilon uprieť nedá: veľkorysosť. Keď sa pozrieme na jej ponuku, a ide o ponuku výrobcu zosilňovačov, pochopíme, kam miznú veľké množstvá hliníka dovážaného do Európy z Ázie, Afriky, Austrálie či Južnej Ameriky. A nielen hliníka, ale aj medi, používanej na navíjanie transformátorov.

1 obr

Pozrime sa napríklad na jej špičkový zosilňovač, monobloky Hyperion. Prvýkrát boli predstavené na výstave High End 2016 v Mníchove, každý váži 95 kg a meria 425 × 635 × 300 mm. Sú obrovské. Skrine sú vyrobené z hrubých hliníkových dosiek a vnútri nájdeme obrovitý napájací transformátor, dva väzbové transformátory, dve tlmivky a ďalší napájací transformátor. Testovaný zosilňovač je totiž zariadenie dodávajúce 100 W v triede A, postavené hybridnou technikou – s elektrónkovým vstupným obvodom a tranzistorovou prúdovou sekciou.

Uvedený výkon však nie je výkonom maximálnym. Zosilňovače tejto firmy totiž fungujú podobne ako prístroje Accuphase pracujúce v triede A. Ide o klasické zosilňovače v triede AB, ale s veľmi vysokým pokojovým prúdom, vďaka ktorému veľká časť výkonu pripadá na oblasť práce v triede A. Po jej prekročení prístroj plynulo prechádza do triedy B. Hyperion tak dodá až 370 W do 8 Ω, 650 W do 4 Ω a až 1150 W do 2 Ω.

O svojom zosilňovači firma píše:

Naša dlhá cesta, počas ktorej sme v snahe posúvať hranice reprodukcie hudby hodnotili takmer všetky dostupné technológie a komponenty, pasívne aj aktívne, nás priviedla k vývoju a začleneniu transformátorov do zosilňovacích obvodov. Uvedomili sme si, že vďaka použitiu vysoko kvalitných transformátorov ako väzbových prvkov možno v zosilňovacom stupni prekonať hranice kvality zvuku, či už ide o stupeň polovodičový, alebo elektrónkový.

Technology, YPSILONELECTRONICS.com, citované 2. 6. 2025.

Tým sa dostávame k hybridnej povahe testovaného zosilňovača. Pri integrovaných konštrukciách sa s ňou z času na čas stretávame. Na vstupe sa používajú elektrónky kvôli ich linearite, na výstupe tranzistory (alebo integrované obvody), ktoré dodajú potrebný výkon. Pri koncových zosilňovačoch je také riešenie oveľa zriedkavejšie, čo neznamená, že sa s ním nestretneme. Pripomeňme Tenor Audio 175S, PrimaLunu Evo 300, či dokonca Rogue Audio DragoN s výstupným stupňom pracujúcim v triede D.

Ypsilon k veci pristúpil maximalisticky. Vstupná sekcia využíva dvojitú triódu 6H30 ešte sovietskej výroby, ktorú nájdeme aj vo výstupnom stupni prehrávača Ayon Audio CD-35 a v jeho D/A prevodníkoch. Zaujímavé je, že v skorších konštrukciách, napríklad Aelius, grécki konštruktéri používali pentódu C3g, oveľa zriedkavejšiu ako C3m, ktorú zasa Ayon používa v predzosilňovači Spheris Evo. Vstupná elektrónka v Hyperione má vlastný elektrónkový zdroj s EZ81 a tlmivkou a so vstupom je viazaná transformátorom, ktorý zabezpečuje dokonale symetrický vstup.

2 obr

Obe polovice vstupnej elektrónky sú zapojené paralelne pomocou oddelených vinutí, aby každá polovica mala nezávislú cestu pre predpätie. Dodajme, že namiesto 6H30 možno použiť aj 5687, pre ktorú je určená samostatná, neosadená pätica. S touto elektrónkou dostaneme trochu iný zvuk, má však aj vyššie skreslenie ako 6H30. Druhý väzbový transformátor je použitý medzi stupňami. Umožňuje znížiť impedanciu a odstrániť z cesty signálu kondenzátor. Má svoje problémy, ale keby ho nebolo, vstupný stupeň by musel byť oveľa zložitejší. Jeho vinutie je zo striebra.

Výstupný obvod je založený na tranzistoroch riadených poľom MOSFET pracujúcich v zapojení push-pull. Prístroj nemá globálnu spätnú väzbu. Jedným slovom – klasika audiofilského high-endu v súčasnom prevedení.

Počúvanie

Ako sme počúvali. Koncové zosilňovače Ypsilon Hyperion boli testované v referenčnom systéme „High Fidelity“. Boli porovnávané s referenčným zosilňovačom, tranzistorovým koncovým zosilňovačom Soulution 710 – v oboch prípadoch prichádzal signál z linkového predzosilňovača Ayon Audio Spheris Evo. Ako zdroj som počas testu používal SACD prehrávač Ayon Audio CD-35 HF Edition a sieťový prehrávač Lumin T3.

3 obr

Signál medzi predzosilňovačom a zosilňovačmi viedol interkonekt RCA Siltech Single Crown, k reproduktorovým sústavám viedol signál reproduktorový kábel Crystal Cable Da Vinci. Zosilňovače poháňali reproduktorové sústavy Harbeth M40.1. Počas testu stáli na podlahe pred systémom. Ich napájanie počíta s káblami s 20 A konektormi, ktoré som nemal. Preto som ich počas testu počúval s napájacími káblami A.S.P. Reference Poseidon.

Platne použité v teste | výber

  • AKIRA TANA TRIO, A New Picture I, ShinRec SRCD-8030, CD ⸜ 2024
  • TERUO NAKAMURA, Unicorn, Three Blind Mice ˻TBM-18˺/Sony Music Labels MHCL-10178, SACD/CD ⸜ 1973
  • HEART, Live in Seattle, Epic/Legacy E2H90287/SUHD 005500, 2 x Test Press SACD ⸜ 2003
  • ASTRUD GILBERTO, The Shadow Of Your Smile, Verve/Verve Music Group 314 557 184-2, CD ⸜ 1965/2002
  • TIËSTO, ODD MOB & GODBOYS, Won’t Be Possible, Atlantic Record Corporation/Tidal, FLAC 24/48, SP, 2025
  • MARCONI UNION, The Fear of Never Landing, Just Music/Tidal, FLAC 24/44,1 ⸜ 2025
  • THOM YORKE, Dialing In, Unsunstainabubble/Tidal, Dolby Atmos ⸜ 2025

Mal som, keď som si sadal k počúvaniu Hyperionov, nejaké očakávania? Ale samozrejme! Jedny z najdrahších zosilňovačov, aké som kedy mal doma, obrovské, od firmy s dobrou povesťou – akoby bolo možné nemať pred ich počúvaním nič v hlave. Navyše som ich poznal z mnohých počúvaní v Mníchove na výstave High End. Očakávania som teda mal vysoké. Ukázalo sa, že skutočnosť je zaujímavejšia.

Grécke monobloky hrajú natoľko odlišne od väčšiny high-endových prístrojov, ktoré som u seba mal, že bolo celkom ľahké sformulovať prvé závery. Až po čase sa ukázalo, že to, čo sa zdalo jednoduché, také nie je, a to, čo bolo jasné, je čoraz zložitejšie, a teda ťažko vyjadriteľné. To, s čím som test začínal a s čím som ho končil, by sa však dalo zhrnúť takto: ide o nezvyčajne rozlišujúce prístroje, ktoré hudobný materiál vynikajúco diferencujú.

Ich pásmo je veľmi široké a jeho okraje majú rovnakú energiu ako stredy. Tie dávajú celku tón, ale každý prvok kypí dianím, všetko tu má svoju váhu a nič sa nezakrýva ani nezabúda. Ide o to, že Ypsilony podávajú zvuk priamo, bez zaváhania, ktoré máme pri väčšine iných produktov tohto typu. Teda bez jemného „filmu“ medzi zvukom a nami, ktorý sa vyskytuje aj pri tých najlepších zosilňovačoch, ako je Kondo Ongaku alebo môj Soulution. Niekedy, ako v prípade toho druhého, je to film, ktorý umožňuje vydobyť zo zvuku jemnosti, ktoré sme predtým nepočuli, a zároveň podať všetko s kultivovanosťou a akousi úctou. Ale – predsa len…

Hyperiony hrajú hudbu oveľa bezprostrednejšie ako všetky zosilňovače, ktoré som u seba mal. A pritom nikdy nedráždia. Je to spôsob hrania, ktorý mi pripomína návštevu v štúdiu poľského masteringového inžiniera Jacka Gawłowského, kde som sledoval mix a mastering skladby Pielgrzym od poľskej skupiny T.Love. Bol v tom vhľad do hĺbky mixu aj pocit celku, ktorý azda dokonca nad všetkým dominoval. Bolo to, akoby som sedel pred sklom réžie a v štúdiu za ním hrala kapela, ktorá sa rozohráva pred samotným nahrávaním.

Aj pri počúvaní nahrávok z platne Akira Tana Trio A New Picture I, nahratej „naživo“, bez strihov, len dvoma mikrofónmi, som nemohol neoceniť, ako fenomenálne testované zosilňovače ukazujú energiu, ako presne podávajú čelo ataku. Preto zvuk pôsobí tak rýchlo a atak okamžite. Nie umelým zvýraznením nábehu, ale jeho ultrapresným zobrazením. Ultrapresným, teda v plnosti, v hustote, v oblaku informácií o tom, čo sa tam deje.

Vďaka tomu je kresba zdrojov zvuku mimoriadne čistá. Máme tu presne zobrazené telesá, skvele sú sprostredkované aj rôzne jemnosti hry. Nie je to mláťačka, ale mnohorozmerné, zaujímavé hranie. Ale vôbec nie príliš ostré. Možno som mal začať týmto, ale nikdy nie je neskoro: napriek úplne dokonalej priezračnosti a rýchlosti testované zosilňovače nie sú jasné. Prvé takty z platne, ktorú som pred chvíľou spomenul, mi zanechali na jazyku sladkú príchuť, boli až teplé. Ten dojem po chvíli pominul, ale nie úplne.

4 obr

Hyperiony totiž nie sú prístroje, ktoré by sa dali „nachytať“ na tom či onom; vyžadujú dlhé počúvanie, aby sme naozaj pochopili, čím sú a čo ponúkajú. Čože, že som pred chvíľou napísal, že som hneď vedel, o čo s nimi ide? No… Nie celkom. Aj mňa prekvapilo, že som po čase začal v tom zvuku nachádzať veci, ktoré mi spočiatku unikli. Bolo to ako lúpanie – aby som sa odvolal na Shreka – cibule. Myslíte si, že viete, na čo sa pozeráte, ale v skutočnosti netušíte, koľko je toho pod povrchom.

A tu je niečo, čo by sa dalo nazvať spoľahlivosťou a vierohodnosťou. Skrátka – high fidelity. Teruo Nakamura na platni Unicorn z labelu Three Blind Mice neberie zajatcov. Je to hudba fusion, v ktorej je všetko, čo na nej milujeme: experimenty, klasický jazz, úlety aj melódia. Grécke zosilňovače ju ukázali v celej jej sláve – ešte lepšie ako môj Soulution 710. Pretože hutnejšie a zároveň zreteľnejšie, rýchlejšie a zároveň teplejšie, so silnejšie vykresleným basom, ale basom lepšie artikulovaným a vôbec nie prehnaným.

Bolo to niečo ako priamy prenos do môjho tela. Ani nie do hlavy, pretože v tom bolo veľa emócií, nielen „porozumenia“. Neviem, či si spomeniete na skladbu Transmission Into Your Heart poľskej skupiny Houk. Presne tak som sa cítil, keď som počul bas zo spomínanej platne, keď bubeník udrel do malého bubna alebo keď sa ďalej v mixe objavil klavír. Ale vôbec to nebolo mechanické prehodenie zvukov z reproduktorov ku mne. A práve to mi na testovaných prístrojoch pripadalo najzaujímavejšie.

Astrud Gilberto mala po ohromujúcom úspechu piesne Girl From Ipanema otvorené dvere ku kariére v USA, teda svetovej. Využila to a v ďalších rokoch vydala rad platní. Jednou z nich bola The Shadow of Your Smile, nahratá v roku 1964 a vydaná labelom Verve v roku 1965. Spomínam ju, pretože je úplne odlišná od oboch predchádzajúcich, a tiež preto, že Hyperiony túto odlišnosť sprostredkovali už vo fáze šumu na začiatku titulnej skladby.

V tom zmysle, že som dostal, a to hneď, veľkú perspektívu, veľké zdanlivé zdroje, ale predovšetkým jemnosť. To, čo som predtým hovoril o priamom prenose energie, akoby v miestnosti nebol vzduch, ale medený vodič, bolo jasné aj tu. Tentoraz však táto bezprostrednosť „obsluhovala“ inú hudobnú citlivosť. Kým predtým bola dynamika explozívna a kresba zdrojov zvuku porovnateľná s počúvaním živej hudby, teraz bolo počuť, že ide o štúdiovú nahrávku, vyprodukovanú určitým spôsobom a majúcu odovzdať iné emócie. Ako melanchóliu, smútok a – predsa len – horúci vzduch brazílskeho pobrežia.

5 obr

Testované zosilňovače zahrali platňu s veľkou citlivosťou. Pamätám si, že takto u mňa s Harbethmi hrajú elektrónkové zosilňovače SET, či už spomínaný Ongaku, Phasemation alebo Octave Jubilee 300B. Áno, je ťažké tomu uveriť, ale Ypsilony ukázali spev Gilberto – taký éterický, takmer ezoterický, až dievčenský, nevinný, ale aj plný vášne – spôsobom, aký si zaslúži. Vďaka tomu som sa nesústreďoval na jeho nedostatky, ale na melodiku, na atmosféru. To isté by sa ostatne dalo povedať aj o samotných zosilňovačoch. Akoby ich veľkosť a rezerva výkonu, dynamiky aj rozlíšenia boli také veľké, že mohli ustúpiť za hudbu bez pocitu, že ich niečo míňa, že ich nikto „nevidí“.

No práve – sú to prístroje, ktoré nedávajú najavo svoju prítomnosť. Hoci hrajú tak otvorene. Aj môj Soulution 710 to do istej miery robí, hoci je v tomto ohľade veľmi zdržanlivý. Monobloky hrajú otvorenejšie a širším pásmom, ale vôbec nie útočnejšie. Vďaka dokonalej vnútornej súdržnosti je to zvuk takmer pokojný, pekný. Inými slovami – nie útočný, skôr asistujúci. Tá asistencia by spočívala v podávaní zvuku v jeho plnosti a dynamickej výnimočnosti, ako pri živom podujatí, a pritom bez preháňania, bez potreby dokazovať, že „ja to viem“.

A k tomu pristupuje vynikajúca priestorovosť a holografia. Keď som začal počúvať, musel som skontrolovať, či som reproduktory naozaj zapojil vo fáze. Prejav bol totiž mimoriadne rozľahlý a bez obmedzení. Ukázalo sa, že nie, všetko bolo v poriadku a dojem mohutnosti pramenil z toho, ako Hyperiony odovzdávajú aj tie najmenšie detaily v plnom oblaku zvukov, takže je prejav taký rozľahlý. Pretože o to v priestore predsa ide, o rozlíšenie prvkov s najnižšou úrovňou. Bolo to badať aj pri nahrávkach typu Live in Seattle skupiny Heart, vydaných v roku 2003, ktoré zachytávajú ich posledný koncert v Seattli počas turné „Summer of Love Tour“ v lete 2002.

Verzia, ktorú mám, je zvláštna, je to Test Press SACD, ale ani tá nezakryje, že ide o typický viacstopový záznam bez zvláštnej hĺbky. Napriek tomu bola tentoraz fajn, dynamická a strhujúca. Bas trochu dunel a nebol príliš hlboký, ale neprekážalo mi to. Dôležitejší bol stred pásma s vokálom Nancy Wilson a gitarami, kde sa dialo najviac. Kým s jazzovými nahrávkami hrali Hyperiony maximálne otvorene, pretože taký bol materiál, tu ho zahrali tlmene, bez príliš mnohých detailov – opäť preto, že taký tento materiál je.

Je to zosilňovač-chameleón. Teda taký, ktorý sa prispôsobuje hudbe, a nie naopak. V jeho práci nie je cítiť žiadny tlak. Ak máme klasický jazz, ide týmto smerom. Zvuk potom bude priezračný, rozlíšený, ultradynamický, s dokonale zobrazenými zdrojmi zvuku. Ale ak s ním pustíme súčasnú klubovú hudbu, napríklad Tiësto, Odd Mob a Godboys v skladbe Won’t Be Possible, okamžite sa ocitneme vo vibe s ľuďmi v uzavretom priestore, kde je bas komprimovaný (stláčaný) spôsobom, aký zažívame len na veľkých open-air koncertoch.

Naproti tomu hyperpriestorová hudba v skladbe Crystaline anglickej skupiny Marconi Union ma v jedinom okamihu vyniesla do vzduchu – doslova. Akoby pre tieto zosilňovače nebol žiadny problém ponoriť sa do hĺbky basu a v ďalšej sekunde sa odlepiť od zeme v nebeskom plachtení, peknom, hladkom, ale aj plnom drobností a detailov, vďaka ktorým to nie je nudné hranie jednej noty, ale niečo viac, čím dobrý ambient vie byť.

Zhrnutie

Zosilňovače Ypsilon Hyperion sú najlepšie prístroje tohto typu, aké som doma mal, azda okrem integrovaného zosilňovača Kondo Ongaku a Kondo Gakuoh II, ktoré ukazovali niečo ešte „viac“. Hoci nie vo všetkom. Nechcel som tým predtým ohurovať, aby som vám nevnucoval svoj pohľad, ale takto hrajú – podľa mňa – najlepšie elektrónkové zosilňovače typu SET. Tu však máme ešte väčšiu voľnosť, danú dostupným výkonom. A bas je lepšie kontrolovaný, definovaný a zároveň sýtejší.

6 obr

Výkon, o ktorom hovorím, nie je hrubá sila, ale je inteligentne distribuovaný a využívaný na zdôraznenie aspektov reprodukovaného zvuku, nie vlastného zvuku zosilňovača. Ten tam niekde je, ale je ukrytý veľmi hlboko, aby nedominoval. Často som tak mal dojem, že sedím v masteringovom štúdiu – a dodávam, že v dobrom štúdiu. Bolo to hranie bezprostredné, dynamické a energické. A pritom mimoriadne muzikálne.

Nie je to len stroj, ale niečo ako „ghost in the machine“. Najbližšie by mu bol zosilňovač 711 Mk II švajčiarskej firmy FM Acoustics. Ale aj tak Gréci ukazujú niečo ešte o stupienok vyššie. Je to vynikajúci prístroj, jeden z najlepších, s akými som v živote mal do činenia. Bez cukrovinkového zvuku, a predsa sladký, rozlišujúci, a nikdy „prenikavý“. Jednoducho REFERENCIA. Od nás GOLD FINGERPRINT.

Konštrukcia

Hyperion firmy Ypsilon je monofónny koncový zosilňovač. Takýmto prístrojom hovoríme monobloky a na stereo počúvanie sú potrebné dva. Prístroj je veľmi veľký a ťažký: 425 × 635 × 300 mm a 95 kg/ks.

Jeho skriňa je vyrobená z hliníkových dosiek spevnených v spojoch hliníkovými nosníkmi. Predný panel je hrubší a po stranách sú umiestnené veľmi veľké chladiče so zvlnenými rebrami; zvlnenie zväčšuje efektívnu chladiacu plochu pri rovnakých rozmeroch. Aby sa používatelia neporanili o ostré hrany, má skriňa o niečo väčší obrys a hrany zakrýva.

Vpredu je len pozdĺžne modré podsvietenie a logo. Vzadu sa toho deje viac. Nájdeme tam vstupy RCA a XLR a tiež prepínač, ktorý umožňuje odpojiť elektrickú zem od skrine. Oba vstupy sú rovnocenné, pretože vstupný obvod nie je symetrický. Sú tam aj dva páry veľmi dobrých reproduktorových svoriek, ktoré uľahčujú bi-wiring. Pozlátený vstup RCA (WBT-0210) aj reproduktorové svorky sú od firmy WBT (WBT-0703) a patria do radu Nexten, v ktorom je minimalizované množstvo kovu. Vzadu sú aj dva spúšťacie vstupy (trigger), ktorými možno prístroj diaľkovo zapnúť a vypnúť, napríklad z predzosilňovača.

Vnútro prístroja je rovnako jednoduché ako pôsobivé. V strede je zdroj s mohutným transformátorom, z ktorého vychádzajú štyri sekundárne vinutia. Každá vetva (plus a mínus) má vlastný zdroj. Transformátor má klasickú konštrukciu s plechmi EI, pričom sme si zvykli, že výrobcovia svoje zosilňovače propagujú tým, že v nich použili toroidné transformátory. Ypsilon má zjavne inú predstavu o zvuku.

S transformátorom spolupracuje batéria 24 kondenzátorov Mundorf s celkovou kapacitou 112 800 µF. Sú zaspájkované do dosky priskrutkovanej nad tlmivkou, ktorá je súčasťou zdroja koncových tranzistorov. Tie sú tranzistory riadené poľom typu MOSFET (metal-oxide-semiconductor field-effect transistor): IRFP240 a IRFP9240 firmy Vishay. V každom monobloku je šesť párov tranzistorov. Sú budené bipolárnymi tranzistormi.

Rovnako ako pri modeli Aelius je výstup Hyperionu „plávajúci“ (float) – ani kladná, ani záporná svorka nie je uzemnená. Zosilňovač je chránený obvodom založeným na tyristoroch. Nemá teda relé. Ak dôjde ku skratu na výstupe, ak záťaž klesne pod 1 Ω alebo ak obvod zistí na vstupe jednosmerné napätie, zosilňovač sa automaticky vypne. Po odstránení problému obnoví nové zapnutie zosilňovača výstupný signál.

7 obr

Samostatný modul je určený pre elektrónkový vstup – Hyperion je totiž hybridný zosilňovač. Pracuje tam sovietska elektrónka 6H30 s vlastným zdrojom. Ten má tienený transformátor typu C so strieborným vinutím, tlmivku a usmerňovaciu elektrónku EZ81, teda dvojcestný usmerňovač. V testovanom kuse ide o elektrónku Mullard NOS. Zaujímavosť – vedľa zosilňovacej elektrónky je prázdna pätica určená pre iný typ elektrónky, ak by sme chceli v prístroji niečo zmeniť.

Vnútorné prepojenia sú vyhotovené špeciálne ťahaným strieborným drôtom vyrábaným na zákazku pre Ypsilon, s teflónovou izoláciou.

Technické údaje (podľa výrobcu)

  • Výstupný výkon: 370 W RMS/8 Ω, 650 W RMS/4 Ω, 1150 W RMS/2 Ω
  • Frekvenčný rozsah: 6 Hz – 80 kHz (−3 dB)
  • Vstupná impedancia (RCA, XLR): 22 kΩ
  • THD (1 kHz/8 Ω): 0,7 %/100 W, 1,2 %/300 W
  • Zosilnenie: ×20 (26 dB)
  • Príkon: 400 W (v pokoji)
  • Elektrónky: 6H30 Pi alebo 5687 (vstup), 6CA4/EZ81 (usmerňovač)
  • Rozmery (š × h × v): 425 × 635 × 300 mm
  • Hmotnosť: 95 kg

Súvisiace produkty